V nákupnom košíku nie sú žiadne položky

Vyskúšajte

Fantómový fenomén - odhaľte tajomstvo deja vu

Našiel si niekedy seba v situácii, v ktorej si vedel, čo sa ďalej stane? Keď si niekde prišiel prvýkrát a všetko bolo pre teba známe? Je to sila snov, predtuchy, intuície, varovania alebo je to jednoducho následok porušenia mozgu? 

Hypotetické déjà vu

Na tvojej prvej ceste do izolovanej dediny v severnej Aljaške, si pozvaný do iglú eskimáckej rodiny. V prvom momente, keď vojdeš dovnútra a vidíš interiér, zrazu cítiš, že vieš kde je všetko umiestnené. Dokonca, veľmi nezvyčajný objekt, noha losa, ktorú vidíš prvýkrát, sa ti vidí známa.

Desivé a príjemné zároveň. Cítiš sa ako “doma”, ale ty si tu skutočne po prvýkrát. Je pochopiteľné, že si nemohol vedieť nič o tomto iglú, ale stále máš pocit, akoby si tu už musel byť. Nevieš, čo je v ďalšej miestnosti, predtým než do nej skutočne vojdeš (ak si to vedel, bude to otázka ďalšieho fenoménu, nie déjà vu.)

Skutočné déjà vu

Aby to bolo skutočné déjà vu, táto skúsenosť sa musí výrazne odlišovať od zabudnutých spomienok.

Zvyčajne je to niečo prekvapujúce, nezvyčajné. Výraz bol ”vymyslený“ francúzskym výskumníkom Emilom Boiracom a znamená to “už videné”.

Zážitok déjà vu sprevádza:

  • Pocit, že vieme niečo, až tajomstvo, des, zvláštnosť, nezvyčajnosť.

70% ľudí zažilo déjà vu

Vysoké percento neznamená, že toľko veľa ľudí skutočne zažilo déjà vu. Jasnovidectvo, predtucha, intuícia, sny – všetko sú fenomény, ktoré rýchlo zmiešame dokopy. Déjà vu je vlastne veľmi zriedkavý fenomén a neexistujú takmer žiadne vedecké vysvetlenia, preto je ťažké “vyvolať” déjà vu v laboratóriu a pozorovať ho. V poslednej dobe výskumníci zistili, že tento fenomén je možné študovať pomocou hypnózy.

3 typy déjà vu podľa Arthura Funkhousera

Deja vecu: už zažité

V mnohých prípadoch, keď ľudia rozprávajú o déjà vu, je to vlastne prípad deja vecu. Výskumníci ukázali, že väčšinou ľudia vo veku medzi 15 až 25 rokov mali skúsenosť s týmto typom. Zážitok je vlastne spojený s bežnými zážitkami, ale je taký nezvyčajný, že zostáva uviaznutý v pamäti dlhý čas.

Deja vecu nezahŕňa iba už videné veci, ale cítime tiež veľa detailov, plných známych vecí. Deja vecu má čoraz viac a viac vo zvyku opisovať veľmi silné a trvalé emócie, ktoré sú následkom porušenia mysle.

Deja senti: už cítené

Je to vec duševného zážitku a nemá žiadne predpokladané poznanie a znalosti. Po udalosti zriedka zostáva v pamäti osoby, ktorá to cítila.

Tento fenomén sa často objavuje u pacientov, ktorí trpia epilepsiou. Jeden pacient raz povedal, že vždy zažíva deja senti, keď počuje hlas druhej osoby, alebo keď sám sebe hovorí svoje vlastné myšlienky, alebo keď číta a vytvára si predstavu zvuku v rovnakom čase.

V týchto abnormálnych vyjadreniach zvyčajne formuluje bežné frázy, ako: “áno, samozrejme, jasne…”, ale po minúte si dokonca nepamätá slová alebo myšlienky, ktoré vyjadril a boli príčinou pamätania sa. Pamätá si však detaily pocitov, ktoré v rovnakom stave cítil.

Deja visite: bol som tu predtým

Tento zážitok je menej bežný a zahŕňa tajomné, neprirodzené spojenie s novým miestom. Poznáme miesto, mesto, panorámu, okolie, napriek tomu, že je to úplne nemožné.

Sny, reinkarnácie a cesty mimo tela mali vo zvyku vysvetliť tento fenomén. Niektorí ľudia si myslia, že stačí, keď si niekto prečíta opis miesta a keď tam neskôr pôjde, tak cíti, že tam predtým už bol.

Deja visite a deja vecu

Ak skutočne chceme zistiť, o aký fenomén sa jedná, je potrebné vymedziť príčinu pocitu. Deja vecu veľmi závisí od okamžitého objavenia a priebehu, kým deja visite je viac spojený s geografiou a postojom k životnému prostrediu.

Čo musí veda povedať

V poslednej dobe bolo vykonaných veľmi veľa psychologických a neuropsychologických výskumov. Déjà vu nie je súčasť predtuchy alebo proroctva, ale je to vlastne prípad pamäťovej odchýlky. Dáva dojem, že niečo je spomienkou, ktorú sme vyvolali, ale nie je to pravda.

Pravda je, že v mnohých prípadoch pocity, ktoré si pamätáme, sú veľmi silné, ale jednoducho si nemôžeme pamätať, kde a kedy sme ich zažili a/alebo cítili. Po chvíli tieto “subjekty” môžu zanechať veľmi silné pocity vzrušenia po zážitku deja vu, ale jednoducho si nemôžeme pamätať detaily a okolnosti.

Toto môže byť následok prekrývania sa dvoch neurologických systémov: jedného zodpovedného za krátkodobú pamäť (udalosti, ktoré sa dejú v prítomnosti) a systému zodpovedného za dlhodobú pamäť (udalosti, ktoré sa stali v minulosti).

Existuje spojenie so schizofréniou

Klinické spojitosti medzi zážitkom déjà vu a poruchami, ako napr. schizofréniou a úzkosťou, boli dokázané. Ak niekto trpí týmito dvoma poruchami, často uvádza zážitok déjà vu.

Najsilnejšie spojenie bolo dokázané u pacientov, ktorí trpia epilepsiou (čiastkovou). Preto niektorí vedci predpokladajú, že zážitok déjà vu je pravdepodobne neurologická porucha, spôsobená nesprávnym spracovaním elektrických signálov v mozgu. Predpokladá sa, že déjà vu, rovnako ako malý epileptický záchvat spôsobuje príliš rozrušená pamäť.

Farmakológia: medicína proti chrípke na déjà vu

Ak niekto berie lieky, je možné, že zažije déjà vu častejšie. Efekt niektorých liekov v kombinácii s inými vyvoláva emócie, podobné déjà vu. Kvôli reakcii na dopamín v liekoch Taiminen a Jääskeläinen predpokladajú, že déjà vu je dôsledkom hyperdopamínovej reakcie v niektorých častiach mozgu. Pacient, ktorý bral lieky proti chrípke (inak zdravý), uvádzal, že sa začali objavovať početné déjà vu.

Je to všetko chyba pamäte?

Podobnosť medzi vyvolaným déjà vu a existujúcou, ale odlišnou pamäťovou stopou môže viesť k senzácii. Preto sa snažili vysvetliť déjà vu pomocou hypnózy, ale táto metóda bola v mnohých prípadoch neúspešná.

Neurologické teórie

Déjà vu je vysvetľované ako dôsledok nesprávneho neurologické vyrovnávania času. Kvôli omylom vo vnímaní času mozog predpokladá, že prijíma tie isté podnety druhý krát – ale v skutočnosti je to záležitosť opakovanej skúsenosti, iba mierne oneskorenej.

Parapsychológia

Déjà vu je spájané s predtuchou, jasnovidectvom a odchýlnym emocionálnym vnímaním a často je znakom existencie emočných schopností bežnej populácie. Déjà vu je tiež spájané s proroctvami, víziami a spomienkami na minulé životy.

Sny ako príčina déjà vu

Niektorí si myslia, že déjà vu sa týka zapamätania si snov. Zvyčajne si nepamätáme väčšinu našich snov, iba niektoré úryvky. Tieto úryvky môžu byť uchované v dlhodobej pamäti a prejsť do krátkodobej pamäte. Je tak možné, že déjà vu sa týka pamätania si dávnych snov a spájania ich s prvkami prítomnosti v bdelom stave.