.... nemá dostatok spánku.
Experti hovoria, že dostatok spánku má obrovský význam pre správny rozvoj dieťaťa. Novorodenci by mali spať počas prvých mesiacov od narodenia denne v priemere 16 až 18 hodín. Po ich prvých narodeninách by to malo byť 13 až 14 hodín denne. Do 6 roka života dieťa potrebuje denne 10 hodín spánku a po dvanástom roku 8 až 10 hodín denne.

Bohužiaľ, už aj najmenšie deti môžu trpieť poruchami spánku.

Medzi najčastejšie poruchy spánku u detí patrí parasomnia. Parasomnia môže mať rôzny priebeh, objavuje sa počas spánku. Vo väčšine prípadov sa parasomnia prejavuje motorickými aktivitami a to počas hlbokého spánku (námesačnosť), vo všetkých fázach spánku (hovorenie zo spánku, škrípanie zubov, pomočovanie) alebo REM fáza (ide o časť spánku, keď snívame a je pre ňu typický rýchly pohyb očí).

Parasomnia v detstve môže byť čiastočne odrazom vývoja spánkových cyklov u detí. Príležitostné, mierne parasomnie sú v tejto fáze úplne bežné a normálne a nevyžadujú si odborný prístup. Avšak, pokiaľ k týmto udalostiam dochádza pravidelne alebo s neobyčajnou intenzitou, prvou vecou, ktorú treba podniknúť je, že minimalizujeme enviromentálne faktory, o ktorých je známe, že ovplyvňujú intenzitu parasomnie (stres; príliš veľký tlak v škole; konflikty v rodine, v škôlke alebo v škole...) a skonzultujeme to s odborníkom.


Kedy je potrebná liečba?
Pokiaľ je parasomnia trvalá a stále častejšia (niekoľkokrát týždenne), existuje riziko, že dieťa z toho bude mať následky a práve z tohto dôvodu by mali rodičia hovoriť o probléme s detským lekárom. Diagnóza je do značnej miery závislá na presnom popise rodičov: ako k problému došlo, v akom čase po zaspatí sa to objaví, aká je frekvencia týchto udalostí počas spánku, noci, týždňa, mesiaca…

Deti, ktorých sa táto porucha týka, by mali byť umiestnené v spánkovom laboratóriu, kde sa objektívnym spôsobom zaznamenávajú udalosti, ktoré sa objavia počas spánku. V týchto laboratóriách sú subjekty pripojené počas spánku k detektoru lži, čo umožňuje odborníkom sledovať mozgovú aktivitu, pohyby očí, aktivitu svalov, dýchanie, saturáciu krvi kyslíkom a tepovú frekvenciu.

Cieľom týchto testov je vylúčiť iné ochorenie (epilepsia, poruchy dýchania, ostatné javy počas spánku ...).

Pokiaľ je odborník schopný potvrdiť ťažký prípad parasomnie, ktorá by mohla spôsobiť pacientovi, zranenia alebo by mohli byť zranení ostatní, treba vziať do úvahy medikamentóznu liečbu.